Modrotlač je označenie tradičnej textilnej techniky a tiež názov tmavomodrej látky, ktorá sa touto technikou vyrába. Je známa pre svoje vizuálne pôsobivé vzory, ktoré majú charakteristické čaro. Vzory sú premietané na látky rôznych typov. Modrotlač v tradičnej kultúre našla široké uplatnenie ako materiál na ľudový odev, obrusy, vankúše a podobne. Zo ženského odevu sa modrotlač najviac uplatnila pri sukniach, zásterách a šatkách.
Tkaniny s modrotlačou sú cenené ako originálne umelecké diela a sú vyhľadávané nielen doma, ale aj medzinárodne. Majú vysokú estetickú a umeleckú hodnotu.
Zdobenie látky modrotlačou hrá významnú úlohu v našom kultúrnom dedičstve. Je to dôležitá súčasť národného remesla, ktoré sa prenáša z generácie na generáciu. Táto tradičná technika nám umožňuje uchovať históriu, oživiť staré vzory a odkazovať na naše korene. Modrotlač je považovaná za symbol národnej identity a je spojená s miestnymi zvykmi, ľudovými tradíciami a sviatkami.
Počiatky modrotlače v Európe
Technika modrotlače pochádza z Indie a v strednej Európe sa udomácňuje v 16. storočí. Za úplne najstarší doklad dochovanej modrotlače v Európe je považovaný nález z hrobu arcibiskupa Cézaria z Arles, ktorý zomrel v 6. storočí. Výroby v Európe sa vo veľkom ujali Holanďania, pretože práve do Holandska sa dovážalo indigo, čo je základná surovina pre výrobu farbiva. Z Holandska sa modrotlač rozšírila do Anglicka, nemeckých zemí a následne do strednej Európy. V 17. storočí bola už modrotlač celoeurópskou módou.
Počiatky výroby modrotlače v našich zemiach sú však nejasné. Archívne pramene spočiatku zmieňujú farbiarov bez špecializácie. Ku tej dochádza až v druhej polovici 18. storočia, kedy sa delili na krásnofarbiarov a čiernofarbiarov. Prví zmienení farbili hlavne vlnené látky a hodváb. Čiernofarbiari farbili priadzu a plátno modrou, červenou, zelenou a hnedou farbou. Práve ku ním patrili aj výrobcovia modrotlače. Z tohto obdobia pochádzajú modrotlačiarenske látky zo Slovenska, ktoré svedčia ako o umeleckých, tak aj technických kvalitách miestnych modrotlačiarov. V 19. storočí sa modrotlač stáva majetkom aj ľudových vrstiev – ako odevná látka aj bytový textil. Tento nárast dopytu viedol ku vzniku modrotlačiarenských dielni.
Technológia výroby modrotlače
Zdobenie látok je možné realizovať dvoma technikami – tzv. pozitívnou a negatívnou tlačou. Pri pozitívnej tlači je farebný vzor nanesený priamo na bielu alebo farebnú látku. Negatívna tlač sa, naopak, vytvára pomocou rezervy, ktorá sa na látku otlačí a zabráni tak preniknutiu farbiva do podkladu. Podstatou modrotlače je práve negatívna tlač.
Zdroj: Instagram – modrotlac.sk.
Indigo a farbenie látky
Na zafarbenie látok sa používalo rastlinné farbivo z indigovníka, ktoré sa dovážalo z Indie. Majster si kúpeľ pripravoval sám vo veľkej nádobe, ktorá bola v minulosti drevená a až postupne sa prechádzalo na modernizované betónové kade. Zloženie kúpeľa patrilo medzi prísne strážené tajomstvo danej dielne. Medzi základné zložky patrila indigová kaša, hasené vápno a zelená skalica. Modrofarbiar si sám pripravoval aj tlačiarenský pap, ktorý sa nanášal na plátno ako rezerva. Zloženie bolo opäť tajomstvom, no základ tvorili maliarska hlinka, arabská guma a modra skalica.
Zdroj: Súkromný archív Natálie Kosmelovej.
Tlačiarenské formy
K ručnej potlači látok slúžili tlačiarenské formy štvorcového alebo obdĺžnikového tvaru. Formy sa skladali z dvoch častí: spodný diel niesol vzor a horný diel mal v strede držadlo. Produkciu foriem zaisťovali rezbári. Významnými strediskami boli napríklad Mladá Boleslav alebo Dvůr Králové nad Labem. Pôvodné celodrevené formy sa začali nahradzovať formami, ktorých vzor bol doplnený klinčekmi a plieškami. Postupne sa prešlo na celokovové motívy pretože tie zaručovali jemné vzory s ostrými kontúrami. Medzi výzdobnými motívmi boli vo veľkej miere zastúpené geometrické tvary, florálne a tiež figurálne motívy.
Zdroj: Súkromný archív Natálie Kosmelovej.
Tlač motívov
Samotná tlač prebiehala pomocou tlačiarenských foriem namočených do papu. Hneď ako pap na plátne uschol, pristúpilo sa ku farbeniu. Farbilo sa redukčným spôsobom, teda tak, že plátno zmodralo až po vytiahnutí z kade, pri kontakte so vzduchom. Potlačené plátno sa vo vrstvách pripevnilo na železný kruh opatrený po obvode háčikmi. Kruh sa pomocou kladky spustil do kade s farbou a podľa žiadaného odtieňa sa postup opakoval. Zafarbené plátno sa pralo v tečúcej vode, kde bolo zbavené papu a prebytočného farbiva. Pranie sa striedalo s máčaním látky v kyslom roztoku, čím sa docielilo ustálenie farby. Modrotlač sa následne sušila, škrobila a mandlovala.
Zdroj: Súkromný archív Natálie Kosmelovej.
Modrotlačiarenské remeslo však v dôsledku malého záujmu začalo počiatkom 20. storočia upadať. Po 2. svetovej vojne zostalo v Česku a na Slovensku činných len pár dielní, ktoré pracovali v rámci ÚLUV (Ústředí lidové umělecké výroby). My si dnes predstavíme 3 z nich, ktoré modrotlač vyrábajú aj po zániku ÚLUV.
Jochova dílna v Strážnici
Modrotlačová dielňa rodiny Jochovcov v Strážnici je dlhoročným symbolom tradičného remesla. Založená v roku 1906, dnes pokračuje vo výrobe modrotlačovej metráže a odevov v modernizovanej dielni. V dielni sa spájajú tradičné techniky s inovatívnymi nápadmi výtvarníkov, čím sa modrotlač posúva do nových dimenzií. Výsledkom je unikátna kombinácia minulosti a súčasnosti v podobe originálnych produktov, ktoré si nájdu svoje miesto v interiéroch a šatníkoch ľudí.
Zdroj: https://itvs24.cz/poztracena-remesla/straznicky-modrotisk-jochovi.
Danzingerova dílna v Olešnici
Počiatok modrotlačiarenskej dielne rodiny Danzingerov siahá do roku 1816. Rodinná dielňa používa najstarší spôsob potlače – drevené ručné formy. V dielni je cítiť atmosféru minulých čias, ktorá sa mieša so súčasným nadšením. Rodina Danzingerov si zakladá na pôvodnosti remesla a tradíciách. Technológiu výroby používajú bez akýchkoľvek zmien od roku 1849, pričom história ich farbiarského rodinného tajomstva siaha až do 16. storočia. Modrotlač je pre majstra viac ako len práca, je to vášeň a poslanie. Každý detail je starostlivo premyslený a každá textília má svoj význam. Výsledkom majstrovej práce sú unikátne kúsky, ktoré nesú so sebou príbeh a krásu.
Zdroj: Modrotisk-danzinger.cz
Dielňa Petra Trnku
Modrotlačiarenská dielňa rodiny Trnkovcov je miestom, kde sa dodnes zachováva rodinná tradícia modrotlače. Toto remeslo sa v ich rodine dedí z generácie na generáciu už viac ako 150 rokov a pre súčasného majstra Petra Trnku znamená viac než len prácu – je to jeho vášeň a dedičstvo, ktoré sa rozhodol zachovať. V dielni sa s láskou vytvárajú unikátne modrotlačové vzory na textíliách, čím sa oživuje tradičná technika farbenia látok modrým indigovým práškom. Peter má hlboký rešpekt k remeslu a snaží sa ho sprostredkovať ďalším generáciám prostredníctvom svojich workshopov. Modrotlačiarenská dielňa Trnkovcov je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva a symbolom oddanosti a lásky k tradičnému remeslu.
Zdroj: Instagram – modrotlac.sk.
Modrotlač a UNESCO
V roku 2018 bola technika modrotlače zapísaná do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Je zaujímavé, že táto prestížna pozícia patrí nielen Slovensku, ale aj Nemecku, Rakúsku, Česku a Maďarsku.
